O obrovi

Mal viacej mien – ozruta, ráňava, opacha. Ľudia si ho predstavovali ako veľkú, až obrovskú bytosť s ľudským vzhľadom, ktorá namiesto kyjaka používala celé kmene stromov. Najviac rozprávaní o obroch sa zachovali z obcí na území Nízkych a Vysokých Tatier. Vo vlasoch obrov mali hniezda jastraby a orly, v uchu zas líšky. Keď dupol nohou, zem sa triasla a skaly lámali. Keď stisol v dlani kameň, tiekla z neho voda. Na jedno posedenie zjedol 12 býkov s 90 pecňami chleba. Ľudia verili, že obor dokáže jediným krokom prekročiť celý svet, že počuje, ako rastie tráva. Podľa doteraz zozbieraných námetov by sme mohli obrov zadeliť do troch skupín:
1. obri ako predchodcovia dnešných ľudí
2. poslední obri, ktorí žili súbežne s ľuďmi a pomáhali im
3. obri ako bytosti s jedným okom uprostred čela, ktorí ľuďom škodili; premôcť sa dal len rozumom a šikovnosťou bystrého mládenca.