Mal viacej mien – ozruta, ráňava, opacha. Ľudia si ho predstavovali ako veľkú, až obrovskú bytosť s ľudským vzhľadom, ktorá namiesto kyjaka používala celé kmene stromov. Najviac rozprávaní o obroch sa zachovali z obcí na území Nízkych a Vysokých Tatier. Vo vlasoch obrov mali hniezda jastraby a orly, v uchu zas líšky. Keď dupol nohou, zem sa triasla a skaly lámali. Keď stisol v dlani kameň, tiekla z neho voda. Na jedno posedenie zjedol 12 býkov s 90 pecňami chleba. Ľudia verili, že obor dokáže jediným krokom prekročiť celý svet, že počuje, ako rastie tráva. Podľa doteraz zozbieraných námetov by sme mohli obrov zadeliť do troch skupín:
1. obri ako predchodcovia dnešných ľudí
2. poslední obri, ktorí žili súbežne s ľuďmi a pomáhali im
3. obri ako bytosti s jedným okom uprostred čela, ktorí ľuďom škodili; premôcť sa dal len rozumom a šikovnosťou bystrého mládenca.

Miesto výskytu v Novohrade: Málinec
Nahovorený úryvok: Hrad obrov v Málinci. IN: KOŠKOVÁ, Hana, Jana HRČKOVÁ-STANKOVIANSKA. Mara medvedia: povesti a legendy z Novohradu. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, c2007. ISBN 978-80-89208-71-5

Námestie Kubínyiho 38/3 Lučenec
[email protected]
+421 47/43 32 502
Banskobystrický samosprávny kraj je zriaďovateľom Novohradského múzeua a galérie.
Svetový deň cestovného ruchu vznikol s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.